Osobnosti klubu: Miloš Malárik

Osobnosti klubu: Miloš Malárik

14.02.2021 | Igor Tabiš

Nezmazateľnými písmenami je s históriou klubu späté meno Miloš Malárik. V rámci storočnice klubu vám prinášame rozhovor s bývalým vynikajúcim futbalistom a trénerom FK Senica.

Prezývka "Boky", na drese číslo 6 a inštinkt zakončovateľa. Ako 18-ročný zostrelil svojim hetrikom v pohári ligovú Nitru. S mužstvom zažil postup z divízie do národnej ligy, neskôr po skončení hráčskej kariéry ho viedol ako tréner. Miloš Malárik zároveň drží v histórii FK Senica aj jedno prvenstvo. V 248 súťažných zápasoch riadených SFZ skóroval 47 gólov - najviac, spomedzi všetkých hráčov v klubovej histórii.

Aké boli vaše futbalové začiatky?

- Začínal som ako všetci chlapci v tej dobe - na ulici, kde sa konali pouličné turnaje na starom ihrisku v Senici. Mojimi prvými žiackymi trénermi boli pán Hrčka a Kováčik, keď som bol starší, presťahovali sme sa na tento nový štadión, od tých čias som s ním spätý neustále.

Ktorý tréner vám počas vašej kariéry najviac pomohol? Na ktorého máte prípadne najkrajšie spomienky?

- Sú tam dve až tri etapy, v tých začiatkoch to bol určite pán Hrčka, aj keď si z tohto obdobia už nepamätám veľa, pretože som bol v podstate prípravkár. On ma k futbalu pritiahol, venoval sa mi. Takisto mi v mládežníckom veku veľmi pomohol Ján Baďura. U mužov to bol potom jednoznačne Frido Hutta, keď som mal 17 rokov, vytiahol ma k mužom do A-mužstva. Určite treba spomenúť aj Stana Jarábka, pod ktorého vedením fungovalo A-mužstvo na vysokej profesionálnej úrovni. Dobré spomienky mám aj na iného trénera - Jozefa Marka, v tých časoch som odišiel hrať do Považskej Bystrice. Bol to bývalý reprezentačný tréner, v Mexiku viedol československú reprezentáciu. Toto sú tréneri, ktorým vďačím za veľa.

Ako 18-ročný ste v pohári zostrelil ligovú Nitru svojím hetrikom, ako ste to vtedy vnímali?

- Vyšiel nám zápas, myslím si, že ako ligové mužstvo nás vtedy podcenili, my sme vtedy pôsobili iba v regióne. Povedal by som, že mi tento zápas pomohol, čo sa týka vojenskej služby. V októbri som mal rukovať na vojnu, pôvodne som mal ísť do južných Čiech na Šumavu, nakoniec si ma stiahli Malacky, mal som to blízko domov. Čo sa týka gólov, vnímam to tak, že sa to podarilo. Ak si dobre pamätám, viac hetrikov v kariére som už nedal (úsmev).

Kedy ste sa dozvedeli, že v spomínanom zápase nastúpite? Prežívali ste nejakú nervozitu?

- Na tréningoch v týždni. Nervozitu som nemal, bralo sa to vtedy trochu inak, išli sme si zahrať futbal. Nemali sme čo stratiť, išli sme v podstate ukázať do sveta.

Aký bol v tých časoch prechod od dorastencov k A-mužstvu? Ako ste sa cítili, keď sa zrazu boli súčasťou kabíny A-mužstva?

- Bolo to pre mňa niečo nové, mal som doslova otvorené oči a ústa. Spoluhráčom v kabíne som vykal, či už to bol Palo Hutta, Lojzo Polakovič alebo Miro Pláteník - odo mňa to boli starší chalani. Vnímal som ich ako učiteľov, učil som sa od nich a niečo mi to samozrejme do kariéry dalo. Veľkú trému som nemal, no všetko bolo pre mňa nové, časom to postupne opadlo a zvykol som si na to. 

Počas svojej kariéry ste bol obávaným strelcom, zvykli ste pred zápasom praktikovať nejaký obľúbený rituál?

- Keď som bol starší a ženatý, pred zápasom som zvykol pobozkať snubný prsteň. V tých časoch boli aj hráči, ktorí si pred zápasom chodili zapáliť napríklad na záchod. Ja som podobné veci nepraktikoval. 

Štatistika 248 zápasov a 47 gólov vo všetkých súťažiach riadených SFZ je doteraz najviac spomedzi všetkých senických hráčov v klubovej histórii. V tomto smere vám momentálne dýcha na chrbát súčasný kapitán FK Senica Juraj Piroska, ktorý zaostáva o jediný gól. Budete rád, ak tento rekord niekto prekoná?

- Určite áno. O týchto veciach som predtým ani nevedel, prišiel s tým klubový historik pán Komorný. Bodaj by sa taký strelec v klubovej histórii opäť našiel, prajem mu to z celého srdca.

Na ktoré obdobie v senickom A-mužstve spomínate najradšej?

- Boli to roky krátko po postupe do divízie z oblasti. V roku 1975 sme sa tu zišli veľmi dobrá partia, to bol základ všetkého. Spomeniem mená ako Stano Martinkovič, Karol Pavlák, Milan Macánek, Jozef Žitný, Milan Vach či Ľuboš Švirloch. Prišli sme v priebehu polroka, všetko to boli skúsení hráči, ktorí predtým hrávali vo vyšších súťažiach. Sformovala sa tu veľmi dobrá partia, ktorá tu hrala bez zmeny skoro desať rokov. To boli pre mňa najkrajšie roky v senickom drese.

Ako vznikla vaša prezývka Boky?

- U nás sa to tradovalo, mama mi zvykla hovoriť, že mi túto prezývku dala sesternica. U nás na Záhorí sa povie "daj boky" (daj pusu). Vraj som to rád praktikoval, čo je ale na tom pravdy, už neviem (smiech). Poznám to iba z rozprávania rodičov.

Čo vás viedlo k tomu, že ste sa počas kariéry rozhodli pre číslo 6 na drese?

- Prischlo mi, keď som prišiel späť do klubu v roku 1975, dovtedy som na drese väčšinou nosil číslo 11, vtedy ale nebolo voľné, nosil ho Ľuboš Švirhloch. Dostal som číslo 6 a zostal som s ním spätý.

Čo by ste odkázal dnešným začínajúcim futbalistom?

- Dnes je trochu iná doba, za mojich čias sme vyrastali na ulici a viac sme sa venovali futbalu. Dnes je futbal podchytený od prípraviek, tréneri sa tomu venujú viac špeciálne. Chalanom by som len odkázal, že ak sa rozhodli vybrať touto cestou, nech to robia poctivo a futbal im všetko vráti. Na futbal sú potom vždy veľmi pekné spomienky. 

Nový majiteľ a vedenie FK Senica sa rozhodli vrátiť späť na česko-slovenskú cestu, ako to vnímate vy?

- Je to dobrá vec, počas mojich čias tvorili partiu v kabíne takmer všetci z okresu. Bol to dobrý smer, hráči, ktorí boli odtiaľto, to viac prežívali. Toto môže byť tiež jedna z ciest, aj keď v dnešnej dobe hrajú futbal profesionálni hráči, podmienky sú úplne iné. Nie je to zlá cesta, na druhej strane je mi jedno, odkiaľ pochádza hráč, dôležité je, aby bol dobrý futbalista. 

Počas vašej aktívnej hráčskej kariéry si pravidelne nachádzalo cestu na štadión množstvo fanúšikov. Prečo to podobne nefunguje aj v tejto dobe?

- Kedysi ľudia nemali toľko možností, ako majú dnes. Venovali sa možno svojim záhradkám a keď prišla sobota, išli sa športovo vyžiť na futbal. Dnes je toho strašne veľa, množstvo zahraničných líg ide každý víkend naživo v televízii. Tieto súťaže dostávajú zrejme prednosť pred našou ligou. Čiastočne je návštevnosť na štadióne spätá aj s výkonmi na ihrisku. Počas prvých sezón v najvyššej súťaži neboli návštevy na našom štadióne zlé.

Ako vnímate opatrenia, vďaka ktorým sa hrá futbal pred prázdnymi tribúnami?

- My to neovplyvníme, je to celosvetový problém. Trochu ma zaráža fakt, že v zahraničí takmer športy fungujú, u nás je to trochu inak. Neviem, kde je chyba. Epidémiu ale musíme rešpektovať s vážnosťou. Môžeme si len priať, aby to prešlo čo najskôr.

Klub v tomto roku oslavuje storočnicu, čo by ste mu do ďalších rokov zaželal? Čo pre vás tento klub znamená?

- Pre mňa to je neopísateľný pocit, že môžem byť toho súčasťou. Klubu prajem minimálne ďalšiu stovku.

Vaše športové prianie na záver?

- Aby sa klub v tejto sezóne zachránil. Počas jari nás čaká náročná úloha.

Podpor futbalovú akadémiu FK Senica: Transparentný účet mládeže

 
Podobné články
Facebook
Twitter
Aktuálne na webe
Marin Ljubičić: Viem, aké to je bojovať o záchranu

Marin Ljubičić: Viem, aké to je bojovať o záchranu

8.3. | Igor Tabiš
Kompletný program nadstavbovej časti

Kompletný program nadstavbovej časti

6.3. | Igor Tabiš
Ohlasy po remíze proti Pohroniu

Ohlasy po remíze proti Pohroniu

6.3. | Igor Tabiš

Copyright © 2021 FK Senica & eSports.cz, s.r.o. • RSS kanál

Celý obsah stránok je chránený podľa autorského zákona a jeho kopírovanie bez výslovného súhlasu redakcie je zakázané.
Povolená je citácia častí materiálov tu uverejnených s uvedením zdroja fksenica.eu