Od profesionálneho volejbalistu až do profesionálneho futbalového klubu

Od profesionálneho volejbalistu až do profesionálneho futbalového klubu

05.02.2019 | Igor Tabiš

Martin Šnegoň pôsobí v pozícii vedúceho mužstva FK Senica už niekoľko rokov. Počas svojej doterajšej práce zažil s mužstvom úspechy ale aj pády. V minulosti sa venoval profesionálne volejbalu.

Ako sa vlastne zrodila ponuka práce pre FK Senica?

- S Vladom Levárskym som bol tri roky pri volejbale, po skončení tohto obdobia ma oslovil s ponukou práce pri futbale. Pri mužstve som od čias, keď Senica pôsobila vo štvrtej lige pod jeho vedením. FK Senica sa vďaka nemu výrazne zapísala na futbalovú mapu Slovenska a za pomerne krátky čas si vyskúšala aj zápasy v predkolách Európskej ligy. Práve zásluhou pána Levárskeho nám ostatné kluby závidia výborné futbalové zázemie v Senici.

Čo všetko zahŕňa vaša pracovná náplň? 

- Čo sa týka mojej práce, obnáša najmä servis okolo mužstva - zabezpečenie oblečenia od tréningov až po domáce zápasy či zápasy na ihriskách súperov. Je potrebné, aby hráči mali k dispozícii vždy to, čo si potrebujú obliecť v závislosti od počasia či počtu tréningov v daný deň. Do náplne mojej práce patrí aj zabezpečenie stravy či ubytovania pri vonkajších zápasoch pre našich hráčov.

Ako vyzerá váš bežný pracovný deň v Turecku?

- Tu v Turecku vstávame s masérom mužstva Jánom Šimekom medzi prvými. Ráno si pripravím veci na tréning a následne všetko dôsledne skontrolujem. Pred tréningom si prídu hráči do miestnosti, ktorá je na to určená vyzdvihnúť tréningové oblečenie. Po prvom tréningu sa odovzdávajú všetky veci do prania. Pred druhým poobedňajším tréningom je potrebné znova pripraviť všetky veci pre hráčov a realizačný tím. Večer nasleduje príprava na ďalší tréningový deň a takto to pokračuje dokola.

Koľko približne trvalo zbalenie všetkých potrebných vecí na tohtoročné sústredenie do Turecka?

- Tým, že je nás tento rok o čosi viac ako pominulé roky a išlo sa aj na dlhšie časové obdobie ako oproti minulým sezónam, to všetko trvalo približne dva dni. Tu v Turecku máme spolu zbalených osem veľkých bedien s oblečením a tréningovými pomôckami. 

Počas ktorej časti sezóny má vedúci mužstva najviac práce? 

- Je to najmä pred začiatkom novej sezóny a počas zimnej prestávky, keď sa robí inventúra všetkých tréningových vecí. S dodávateľom prebieha komunikácia ohľadom nových kolekcií oblečenia a pod. 

Na ktorú sezónu máte v Senici najkrajšie spomienky? 

- Určite to bola prvá sezóna v najvyššej lige pod vedením Ladislava Hudeca. Vtedajšie mužstvo bolo zložené z československých hráčov a následne doplnené dvoma-troma kvalitnými zahraničnými legionármi. Na nováčika súťaže sme dosiahli dobrý výsledok, rovnako dobrá bola aj partia v kabíne. S postupnými úspechmi bola nálada a partia v klube samozrejme vždy dobrá - či už za čias Stanislava Grigu alebo vtedy, keď Senica hrala predkolá európskych súťaží. Po trénerovi Grigovi boli v klube samozrejme aj ďalší tréneri, na ktorých rád spomínam. Celkovo je ale Senica rodinný klub, takže tu bola vždy dobrá atmosféra. 

Pod ktorým trénerom ste zažili najviac úsmevných príhod?

- Na každého trénera, ktorý pôsobil v Senici mám viacero spomienok. Najviac úsmevných príhod som zažil s pánom trénerom Miroslavom Mentelom, ktorý patrí medzi TOP trénerov brankárov na Slovensku.

Ako úlohu zohral šport vo vašom živote a ako ste sa vlastne dostali až na Záhorie?

- Začínal som rovnako, ako väčšina chlapcov s futbalom v Dunajskej Strede, kde som sa narodil a kde stále žije moja rodina. Býval som zhruba dvesto metrov od starého futbalového štadióna, takže som na ňom trávil väčšinu svojho času. Dnes na tomto mieste stojí nový moderný štadión, ktorý patrí k najkrajším na Slovensku. Keď som mal približne 13 rokov, začal som hrávať volejbal, vydržal som pri ňom do svojej tridsiatky. Venoval som sa mu profesionálne - v Červenej hviezde Bratislava, kam som prestúpil v roku 1987. Po škole som v Červenej hviezde absolvoval vojenskú službu napríklad s Andrejom Kravárikom, terajším reprezentačným trénerom či Richardom Nemcom, ktorý momentálne trénuje Prievidzu. Na obdobie v Červenej hviezde mám veľmi dobré spomienky, pretože sme sa stali majstrami Československa v staršom doraste. Partia vtedy bola veľmi dobrá aj napriek tomu, že každý jeden hráč bol prakticky z iného kúta Slovenska. V roku 1993 som odišiel do Detvy, v roku 1999 som sa vrátil do VKP Bratislava. V roku 2004 som dostal ponuku robiť asistenta pánovi Sirvoňovi pri ženskom volejbale. Za tri roky pôsobenia v Senici sme dosiahli tri tituly majstra Slovenska a ďalšie medzinárodné úspechy v Európe. Keď volejbal v Senici skončil, prešiel som k futbalu. 

Fotogaléria

       
 
 
Podobné články
Facebook
Twitter
Aktuálne na webe
Z Trnavy prichádza na hosťovanie Filip Dangubič

Z Trnavy prichádza na hosťovanie Filip Dangubič

21.2. | Igor Tabiš
Mládež v akcii: U12 a U10 s ďalšími futbalovými skúsenosťami

Mládež v akcii: U12 a U10 s ďalšími futbalovými skúsenosťami

18.2. | Igor Tabiš
Trenčínu sme podľahli rozdielom triedy

Trenčínu sme podľahli rozdielom triedy

16.2. | Igor Tabiš

Copyright © 2019 FK Senica & eSports.cz, s.r.o. • RSS kanál

Celý obsah stránok je chránený podľa autorského zákona a jeho kopírovanie bez výslovného súhlasu redakcie je zakázané.
Povolená je citácia častí materiálov tu uverejnených s uvedením zdroja fksenica.eu