Vladimír Levársky v Hospodárskych novinách

Vladimír Levársky v Hospodárskych novinách

27.02.2012 | Redakcia

levarskyPrestížny slovenský denník Hospodárske noviny priniesol rozsiahly materiál venovaný Vladimírovi Levárskemu. Majiteľ FK Senica v rubrike Esá slovenského biznisu predstavuje spoločnosť OMS. Materiál spracovaný Tomášom Ferenčákom odhaľuje podnikateľské aktivity čelného predstaviteľa senického klubu. V aktuálnom článku prinášame uvedený materiál v plnom rozsahu.

Vstúpili sme do Indie aj do Číny

Dosiaľ ste sa výraznejšej publicite vyhýbali, prečo? Nepomáha to biznisu?

Myslím si, že táto spoločnosť za 18 rokov existencie permanentne buduje svoj imidž na trhu a nevyhýbame sa publicite, ale na trhoch, ktoré sú pre nás strategické a dominantné. Nájdete nás bežne v špecializovaných magazínoch po celom svete. A čo sa týka Slovenska, napríklad minulý rok sme vyhrali Cenu za dizajn 2011 a nemám pocit, že by nám to malo zásadne pomôcť. Mimo Slovenska ocenenie nemá žiadnu váhu. Ak by to bol európsky dizajn 2011, prosím, keďže odhadom 98 – 99 percent nášho biznisu tvorí export.

Slovenský trh vás neláka?

Ak robíte svietidlá, je vám malý. Dá sa to jednoducho zrátať. Potenciál trhu v našom segmente je 28 miliónov eur. Ak oddelíte zdroje, tak z 28 vám zostane 16. Ak ste na trhu dominantní a máte polovicu, tak vám ostane osem. Pri ambíciách, aké máme, je to naozaj zanedbateľné číslo.

Prečo potom máte výrobu na Slovensku?

Pre to, čo robíme, je slovenská lokalita výborná. Máme blízko Viedeň, kde sa môžeme prezentovať a realizovať naše projekty. Preto minimálne v európskej rovine sme merateľný hráč. Navyše, Slovensko je bývalá strojárska veľmoc. Aspoň na akademickej úrovni zostali ľudia, ktorí veci vedia robiť a vzdelávajú iných. Vďaka tomu sme rýchlo dokázali konvertovať pri zavádzaní nových technológií, ako aj pri realizácii náročných projektov. Navyše, náš biznis nie je o Číne. V súčasnej technologickej revolúcii s názvom LED sú ceny už takmer identické. No ani Čína svoje ceny neudrží na takej úrovni, na ktorej sú v súčasnosti. Bude už musieť generovať inú pridanú hodnotu. Rozhodovať totiž bude servis, dizajn a inovácie.

Pôsobíte vo viac ako sto krajinách, i v Sudáne. Ktoré krajiny máte v hľadáčiku teraz?

Teraz ideme do Indie a celkom významne nastupujeme v Číne. Čo sa týka Sudánu či celej Afriky, má pre nás skôr úlohu doplnkového trhu. Na biznis sa tu skôr iba pripravujeme. Tretí svet by mohol byť veľmi zaujímavý trh o 15 až 20 rokov. Azda len v Indii svietidlá už postupne zažívajú „boom“. Po prvých zbohatlíkoch totiž prichádza druhá generácia. Je tu okolo desať percent bohatých ľudí, ktorí hľadajú kvalitu a netradičné riešenia. Zdá sa to pár percent, no pri miliarde ľudí to naozaj nie je málo. Nakoniec i preto sme pred rokom otvorili pobočku práve v Indii. Rovnako i Čína začína hľadať kvalitu a vie, že kvalita prichádza z Európy. Skrátka, niekde vidíme aktuálny biznis, ako napríklad v už spomínanej Číne. Niekde, ako napríklad v Indii, očakávame väčší biznis do dvoch, do troch rokov. A niekde pre zmenu budúci biznis, povedzme do 15 rokov, konkrétne v Afrike.

Čo západné krajiny? Amerika, Kanada, Austrália...

Kanada a Severná Amerika tvoria dosť uzavretý trh. Podľa mňa v svietidlách menej kvalitný. Má síce významných hráčov, no chýba im akceptovanie dominantných trendov. Ideme sa tam pokúsiť presadiť nové trendy a biznis. To vidíme v horizonte roka – dvoch rokoch. V Austrálii práve franšízingujeme značku, a tiež plánujeme vlastnú pobočku. Do Austrálie sme prenikli cez človeka, ktorý fakticky skončil biznis. Položila ho aj táto kríza. Teraz získal motiváciu pokračovať.

Ako sa však napríklad v Indii dostanete k potenciálnym partnerom?

Najprv si musíte zmerať trh. Aktuálne tam ideme do biznisu s veľmi vplyvnou rodinou, ktorá v Indii robí elektrobiznis, ale nevenovala sa svietidlám. Spravili sme štandardný postup pri výbere partnera. Prešli sme cez dvadsať rôznych klientov, zužovali sme výber, až sme došli na našich aktuálnych partnerov. Keďže pôsobia v elektropriemysle, vytvorila sa vzácna synergia.

Pôsobili ste i v Rusku, no stiahli ste sa odtiaľ. Ako hodnotíte ruský trh?

V Rusku sme pôsobili do roku 1998. Ostala po nás veľmi dobrá známka objemového, kvalitného a cenovo dostupného hráča. Teraz sme to zmenili a stavili sme na inovácie a unikátnosť. Reštrukturalizujeme portfólio našich klientov.

Prečo ste ruský trh opustili?

Museli sme. Prišla finančná kríza, biznis upadol, tak sme odišli. Báli sme sa rizika. Paradoxne nám to pomohlo. Z takzvaných mäkkých trhov sme prešli na tvrdé, teda do západnej Európy. Zmena nám pomohla práve v roku 2008. Úplne sme diverzifikovali obchodné teritóriá i klientov v nich.

Odkiaľ ste ešte odišli okrem Ruska?

Možno ešte z Poľska. Tam meníme stratégiu v posledných mesiacoch. Boli sme veľmi vplyvný hráč, potom sme zľahka ustúpili z našich pozícií. Teraz sa vraciame. Vytvárame novú hodnotu. Pomer cena – kvalita už nie je taký zaujímavý, v podstate je to štandard. Stavili sme viac na inovácie, servis, unikátnosť, dizajn a nové technologické riešenia. Rýchlo sme trendy prečítali a prinášame ich na trh ako prví s dostatočným náskokom. Ukazuje sa to ako najsilnejšia konkurenčná výhoda.

V 2008 ste sa spojili sa talianskym dizajnérom Giorgettom Giugiarom. Ako s odstupom času hodnotíte túto spoluprácu?

Ako obrovské plus. Otvorili sa nám brány, za ktorými sme predtým neboli. V jeho štúdiách v Turíne sme veľa pochopili. Nevideli sme priamo divíziu svietidiel, len jej predstaviteľov, keďže nám samotnú divíziu ukázať nechceli, aby nedošlo k úniku informácií. No dostali sme sa napríklad do automobilového múzea. Mali tam prototypy vozidiel, ktoré nikdy neuzreli svetlo sveta, ale boli to neuveriteľné kúsky. Predstavte si, že my sme fabrika, kde montujeme svetlá a máme asi tisíc zamestnancov. Tam bola továreň na dizajn a len keď sme išli na obed do jedálne, bolo tam v jednom momente asi dvesto dizajnérov, ktorí denne generujú dizajn.

Čo vám to dalo v rámci biznisu?

V spojení s nimi sme vytvorili niekoľko produktov, ktoré nám vytvorili renomé dizajnového hráča. Hlavne sme však videli na vlastné oči, ako sa tvorí dizajn. Práve to je oblasť, na ktorú Slovensko má. Zoberte päťdesiat dizajnérov z celého Slovenska, otvorte akési dizajnové Silicon Valley. Rozdeľte ich do segmentov, ukážte im atmosféru veľkých zahraničných štúdií a uvidíte, aký to bude mať výsledok. Dnes panuje úzus, že sme málo kreatívni, že kreatívnejšia je napríklad južná Európa. Preto musíme metodicky ísť po študentoch na univerzitách, cielene ich učiť trendom a, samozrejme, nevyhnutnej odvahe.

Plánujete rozšíriť aktivity do príbuzných oblastí?

Nie. Akvizície sú teraz veľmi komplikované. Na trhu sú ťažko čitateľné subjekty. Éra akvizícií bola zaujímavá pred dvomi, tromi rokmi. Pri prvom prejave strachu sa už v našom odbore v rámci Európy všetko hodnotné rozdalo. Mám pocit, že prišla éra nových firiem, ktoré nie sú etablované. Prichádzajú nové zväzky a spojenia, ktoré sú neodkladné a nie veľmi čitateľné. My máme jasný cieľ – do pár rokov dobudovať vlastné vývojové centrum. Pre nás hrá do budúcnosti najvýznamnejšiu úlohu vývoj, schopný obchodný tím a efektívny biznis model. Jednoducho spojenie dobrého obchodníka a unikátneho produktu. Či už budeme vyrábať tu, alebo nám niekto vyrobí produkt vonku.

Časť fabriky teda rozpustíte?

Nie, to nehovorím. Je dobré, keď podstatnú časť výroby máte vo svojich rukách. No určite sa týmto smerom nebudeme rozvíjať takým tempom ako doteraz. Budeme expandovať smerom k dizajnu, trendom, konštrukcii, technickej podpore. Už neplánujeme húfne prijímať ľudí či kupovať roboty. Dokonca si ani nemyslím, že podobný trend bude napríklad v automobilovom priemysle. Budúci biznis prináša zákaznícke riešenia a ich flexibilitu, pripravenosť riešiť nevypovedané zadanie zákazníka.

Ste spätý aj so stavebníctvom. Na Slovensku prerazilo dno, ako je to vonku?

Prepady stavebníctva sú generálny problém. Samozrejme okrem expandujúcich ekonomík ako India či Čína. Naozaj sme citliví na zmeny na našich kľúčových trhoch, ktorými sú Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia a Škandinávia. Na druhej strane treba povedať, že práve z týchto trhov prichádzajú aj nové výzvy, nové zadania, nové očakávania, a na tie sme pripravení. Nové možnosti registrujeme a zároveň na ne reagujeme. No treba si otvorene priznať, že ihrisko, na ktorom sa dnes hrá, je menšie.

Asi nerozumiem.

Kedysi malo ihrisko s názvom trh rozmery 100 krát 65 metrov. Dnes je podstatne menšie, a kto sa nenaučil nové pravidlá, má problém. Nemám dojem, že by sa biznis skončil, len je iný, je ho menej a inak sa oň musíte uchádzať. Skončila sa éra priekupníkov a špekulantov s cenou. Skrátka tých tridsať percent už nie je ako a komu rozdeliť. Keď je biznisu menej a nechcete klesať, musíte ho ukradnúť iným hráčom. Snažíme sa preto inak čítať trh, zisťovať, v čom môžeme byť lepší. Chodíme do lokalít, kde sme predtým neboli a nemuseli byť. Musíte vedieť sami seba zmeniť, a veľmi rýchlo, aby to bolo v záujme budúceho výsledku.

Mohli by ste byť detailnejší?

Kríza povýšila význam trhu. Ak aspoň čiastočne prečistí morálku v biznise, tak to bola prospešná doba. Už len tým, že odbúrala priekupníkov a distribútorov. Aj keď zrejme nevráti princípy základného fungovania trhu, aspoň sa k nim priblíži. Trhy sú vážne deformované neregulárnym kapitálom, teda kapitálom, ktorý netvorí hodnoty. Niekto, kto má kapitál, aby si kúpil konkrétne riešenie, ktoré potom obratom predá, netvorí hodnotu, len špekuluje s cenou. Zároveň sa v dôsledku krízy zreálňujú ceny a mzdy. Prišiel k nám človek, ktorý práve skončil univerzitu a chcel tritisíc eur, dnes by akceptoval možno tisícdvesto s tým, že časom bude mať viac. Všetko nadhodnotené pred krízou recesia čiastočne narovnala. A potom, kríza je aj o hlavách ľudí, politikov, ekonómov, finančníkov. Mnohí z nich potrebujú o tom hovoriť kvôli alibizmu, vypočítavosti. Iní kvôli preferenčným hlasom, vhodnému krátkodobému investovaniu a tak ďalej.

Je vôbec možné, aby sa to vrátilo?

Dnes sme tak rozmaznali ľudí reklamou a spotrebou, že úplne asi nie. Ako vysvetlíte ľuďom, ktorí predtým čosi mali, že už to nebudú mať? Alebo, že si niekto má kúpiť menej. Najmä nastupujúca generácia sa nebude vedieť prispôsobiť, ale veď my sme ju to naučili. Kríza spotreby neexistuje, len bude obmedzená kúpnou silou.

V čom ešte je podľa vás kríza prospešná?

Ak ste silná firma, ak máte ako prioritu trh, tak budujete a zostávate na tých istých princípoch ako kedykoľvek predtým. Ak ste založení na loby, na úzkom, prípadne jednom priateľskom vzťahu, potom ťažko biznis postavíte na dlhodobom koncepte. Musíte splniť nové zadanie tak, ako ho klient chce, aby ho bol ochotný zaplatiť. Buď ste schopní a pripravení, alebo nie.

Flexibilita a rýchlosť sú ďalšie veci, ktoré musia platiť. Čas, keď niekto prišiel do dverí a povedal – som najväčší hráč na trhu v našom odvetví, už neplatia. Za ten čas, čo iní povedali „ja som najlepši“ a trvalo im tri mesiace, než vyrobili produkt, my sme vyrobili to isté riešenie.

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––


Vladimír Levársky. Podnikať začal v jednej z garáží obce Dojč, kde dnes stojí firma OMS.

Rýchly hráč s ťahom na bránu

Slovenskí milionári sa spájajú s kadečím. No so ženským volejbalom, konskými dostihmi, alebo futbalom len máloktorí. So všetkým dokopy azda len Vladimír Levársky. Bývalý stredoškolský učiteľ, ktorý sa vypracoval na jedného z najvýznamnejších výrobcov svietidiel v Európe, sa prvýkrát výraznejšie zviditeľnil, keď odkúpil bratislavský Inter. Ešte predtým sa stal mecenášom ženského volejbalového klubu v Senici. Okrem toho stihol vytvoriť spoločnosť OMS, ktorá len v senickom regióne zamestnáva viac ako tisíc ľudí a svoje riešenia v oblasti osvetlenia „vyváža“ do 122 krajín sveta. Tržby OMS v roku 2010 dosiahli viac ako 59 miliónov eur.

Od tabule do garáže

So školstvom sa Levársky rozišiel pár rokov po revolúcii, keď v roku 1991 nastúpil do stavebnej firmy. V nej mal na starosti práve dovoz svietidiel. Po čase sa osamostatnil a začal podnikať na vlastnú päsť, doslova v garážových podmienkach v obci Dojč neďaleko Senice. Dnes tam stojí komplex výrobných hál OMS. „Ak máte ako prioritu trh, tak jednoducho budujete,“ zhŕňa svoju základnú filozofiu Vladimír Levársky. Práve tým sa líšil od skorých podnikateľov vyrastajúcich z mečiarovských čias. Podľa jeho slov pre štát nepracoval. Na druhej strane ako niekdajšiemu futbalistovi mu nechýba permanentný ťah na bránu. „Závisí to od mentality ľudí. Niekto má ambície malé, niekto vysoké, iný je kvalitný, ďalší menej, niekto je súťaživý a podobne,“ uzatvára.

Ruská sprcha

Levársky sa v prvých rokoch podnikania zameriaval na pomer kvantity, kvality a ceny. Preto si aj najprv pri svojej výrobe „posvietil“ predovšetkým na priemyselné haly či kancelárie. Pričom prvotnú dynamiku mu dali predovšetkým takmer neobsadené východné trhy. Práve východ priniesol aj prvý impulz, že sa so stratégiou treba posunúť ďalej. „Do Ruska prišla v roku 1998 finančná kríza a na istý čas sme museli opustiť pozície,“ podotýka Vladimír Levársky. Podobný osud zasiahol aktivity spoločnosti aj v Poľsku. Výsledkom bolo presvedčenie presedlať na riešenia na mieru a posilniť vývoj a dizajn. Aj práve preto sa časom spojil s talianskym dizajnérom Giorgettom Giugiarom.

Mecenáš športu

Napriek úspechom v biznise so svietidlami sa Vladimír Levársky naplno venoval aj športu. V roku 2009 kúpil licenciu od bratislavského Interu v roku 2009. Vďaka nej jeho futbalový klub FK Senica dodnes hrá v najvyššej slovenskej futbalovej súťaži – Corgoň lige. Okrem futbalu v minulosti sponzoroval i ženský volejbalový klub VK Senica. Je aj sponzorom a chovateľom dostihových koní.

 

 

 
Podobné články
Facebook
Twitter
Aktuálne na webe
U19 získala v kvalitnom zápase na ihrisku Nitry všetky tri body

U19 získala v kvalitnom zápase na ihrisku Nitry všetky tri body

24.9. | Igor Tabiš
V Žiline s najvyššou prehrou v doterajšej sezóne

V Žiline s najvyššou prehrou v doterajšej sezóne

22.9. | Igor Tabiš
V deviatom kole na náš čaká súboj pod Dubňom proti Žiline

V deviatom kole na náš čaká súboj pod Dubňom proti Žiline

21.9. | Igor Tabiš

Copyright © 2018 FK Senica & eSports.cz, s.r.o. • RSS kanál

Celý obsah stránok je chránený podľa autorského zákona a jeho kopírovanie bez výslovného súhlasu redakcie je zakázané.
Povolená je citácia častí materiálov tu uverejnených s uvedením zdroja fksenica.eu